Lístky

Dvadsaťštyri hodín zo života troch mladých mužov na parížskom predmestí deň po násilných nepokojoch. Žid Vinz, Afričan Hubert a Arab Saïd bezcieľne blúdia betónovým labyrintom sídliska, kde sa frustrácia, hnev a beznádej dedia z generácie na generáciu. Kultová čiernobiela dráma Mathieua Kassovitza sa stala jedným z najvýznamnejších filmov 90. rokov a dodnes nestratila nič zo svojej naliehavosti. Nenávisť je strhujúcim portrétom mladých ľudí hľadajúcich svoje miesto v spoločnosti, ktorá ich odmieta počúvať, a mrazivou pripomienkou toho, ako sa sociálne nerovnosti, predsudky a násilie prenášajú naprieč generáciami. Film získal Cenu za réžiu na festivale v Cannes a tri ceny César vrátane ocenenia za najlepší film.

Režisér Ivan Ramljak rozpráva príbeh svojho niekdajšieho najlepšieho kamaráta, ktorý pred rokmi nečakane zomrel. Teraz sa so svojimi blízkymi snaží pochopiť, čo sa vtedy stalo – jemu, im, celej ich generácii. Film vyskladaný z fotografií a videozáznamov ich priateľa zachytáva hedonistický i melancholický svet mladých ľudí v Chorvátsku na prelome tisícročí. Cítime náladu generácie, ktorá prežila vojnu, túži sa posunúť, no vo vnútri je plná jaziev.

Tohtoročný mix krátkych filmov z archívu Slovenského filmového ústavu ponúkne kus dobovej autenticity, časozber s príchuťou experimentu aj užitočnú osvetu. Na obávané „skúšky dospelosti“, starostlivosť o tri malé siroty, zdĺhavú stavbu rodinného domu sprevádzanú svadbami aj pohrebmi, na radosti a strasti amatérskej kapely a na problémy spojené so starnutím v dobe, keď sa o aktívnom starnutí a „striebornej ekonomike“ ešte ani nesnívalo, sa pozrieme očami niekoľkých generácií dokumentaristov – od najstaršieho Kazimíra Barlíka (ročník 1923) až k mladíkom, Dušanovi Trančíkovi (1946) a Ferovi Feničovi (1951). Pripravila a uvedie filmová historička Eva Filová.

Maturanti

Jaroslav Pogran, 1964, 11 min.

Dokumentárny film o prípravách a o priebehu vzrušujúcich chvíľ študentov.

Vlado Marienka Jojo starý otec

Pavol Sýkora, 1966, 21 min.

Dokumentárny film o živote troch sirôt a starého otca.

Fotografovanie obyvateľov domu

Dušan Trančík, 1968, 16 min.

Najkrajšie i najtragickejšie okamihy života jednej vidieckej rodiny.

Diadém

Fero Fenič, 1978, 22 min.

Dokumentárny film o problémoch mladých ľudí v amatérskej hudobnej skupine.

Problém veku

Kazimír Barlík, 1980, 16 min.

Zdravotnícko-osvetový film o zásadách správnej výživy ľudí vo vyššom veku.

Režisér Marek Kuboš vedie sériu otvorených rozhovorov so slovenskými dokumentaristami svojej, predchádzajúcej aj nastupujúcej generácie. Spoločne sa zamýšľajú nad vášňou pre filmovú tvorbu, technickým a ekonomickým zázemím dokumentu, jeho etickými hranicami aj budúcnosťou tohto filmového žánru. Výsledkom je približne deväťdesiatminútový pohľad do uvažovania slovenských filmárov s dôrazom na generáciu, ktorá výrazne formovala domácu dokumentárnu tvorbu od 90. rokov. Vo filme vystupujú okrem Mareka Kuboša aj Peter Kerekes, Marek Škop, Jaro Vojtek, Zuzana Piussi, Jaro Lehotský a Robo Kirchhoff.

Skupina dospievajúcich miništrantov, frustrovaná ľahostajnosťou dospelých a cirkevných autorít voči nespravodlivosti, sa rozhodne vziať morálnu obnovu do vlastných rúk. S detskou odvahou, idealizmom a vlastným výkladom Biblie sa menia na samozvaných ochrancov spravodlivosti – pomáhajú slabším a trestajú hriešnikov. Ich hra na hrdinov sa však postupne mení na nebezpečnú skúšku hraníc medzi dobrom a zlom. Piotr Domalewski s humorom, energiou a iróniou rozpráva generačný príbeh o dospievaní, viere, autoritách a túžbe mladých meniť svet podľa vlastných pravidiel. Film získal Zlatých levov za najlepší film na festivale v Gdyni, Cenu divákov a Poľskú filmovú cenu Orły za najlepší scenár.

Molly a Amy boli celé stredoškolské roky vzornými študentkami. V predvečer maturity si však uvedomia, že popri honbe za dokonalými výsledkami zmeškali všetko ostatné. Rozhodnú sa preto dobehnúť štyri roky zábavy za jedinú noc. Inteligentná, vtipná a energická komédia režisérky Olivie Wilde zachytáva generačný pocit dospievania, tlak na výkon aj hľadanie vlastnej identity. Booksmart je oslavou priateľstva, mladosti a okamihu, keď sa jedna životná etapa končí a ďalšia sa práve začína. Film mal svetovú premiéru na festivale South by Southwest a získal nomináciu na Zlatý glóbus za herecký výkon Beanie Feldstein.

Polnočné prekvapenie je späť! Už tretí rok po sebe zostáva názov filmu prísne stráženým tajomstvom, ktoré pozná len hŕstka zasvätených. Dokonca ani časť festivalového tímu netuší, čo sa bude premietať. Viac neprezradíme. Môžeme len sľúbiť, že aj tento rok sme vybrali film, ktorý zaujímavým spôsobom nadväzuje na tému GENERÁCIE. O všetkom ostatnom sa presvedčíte až o polnoci, keď sa zhasnú svetlá.

Aliancia FilmEU, združujúca 8 európskych vysokých škôl zameraných na filmové umenie a mediálnu sféru, každoročne organizuje festival, na ktorom súťažia snímky nakrútené študentstvom jej partnerských škôl. Ocenené snímky predstavujú to najlepšie zo súčasnej európskej študentskej tvorby a publiku 4 živlov ukážu, s akými témami a akými spôsobmi pracuje najmladšia generácia filmových tvorcov a tvorkýň.

Premietanie realizujeme vďaka spolupráci s alianciou FilmEU.

Trblietavý bozk

Glitter Kiss, r. Augustė Gerikaitė, Litva, 2025, 19 min.,

Keď homofób Rolandas objaví vo svojom bytovom dome brutálne zbitú drag queen Klaudijusa, neochotne ho odvezie do nemocnice a stáva sa prvým človekom, ktorý mu poskytne pomoc. Zatiaľ čo polícia vyšetruje útok a Klaudijus bojuje o život, Rolandas je nútený prehodnotiť svoje doterajšie presvedčenia.

Ako počúvať fontány

Ako počúvať fontány, r. Eva Sajanová, 2025, 10 min.,

Toto je film o verejnom priestore. Toto je film o deštrukcii kultúry. Toto je film o fontánach, ktoré toho majú plné zuby. V tomto filme fontány ožívajú, menia sa na ľudské bytosti, každá ma svoj osobitý charakter. Ozývajú sa, aby si ich ľudia všímali, vnímali ich, starali sa o ne. Ich vzbura vrcholí protestom na Námestí Slobody. Čo by sa stalo, keby fontány prehovorili?

Modlitba

Prayer, r. Sofia Geweiler, Portugalsko, 2025, 14 min.,

V technoklube v Lisabone vedie prisťahovalecký pracovník Abdul videohovor so svojou manželkou Aliyah, ktorá práve začína rodiť a prosí ho, aby bol pri nej aspoň prostredníctvom telefónu. Zároveň jeho kolegyňa Maria zúfalo potrebuje jeho pomoc. Abdul, zmietaný medzi pracovnými povinnosťami a narodením svojho syna, zápasí so strachom zo straty zamestnania aj s výzvou stať sa otcom na diaľku. Navyše sa dostáva do konfliktu so svojím prísnym svokrom v boji za právo vykonať posvätnú tradíciu recitovania adhánu pri narodení svojho syna.

Hot Flush

Hot Flush, r. Hana Hančinová, Slovensko, 2025, 27 min.

Elena je sociálna kurátorka, zrelá vydatá žena, ktorá práve vstupuje do novej etapy svojho života, do obdobia klimaktéria. Ako keby toho nebolo málo, Erik, jeden z chlapcov, ktorým sa snaží dlhodobo pomáhať, si zle vyloží niektoré Elenine gestá a ziniciuje neočakávané sexuálne stretnutie na služobných záchodoch. Náhle tak hodí Elenu do existenčnej krízy, kde sa musí vysporiadať s tým, ako bude ďalej žiť svoj život.

Keď jedného dňa záhadne zmiznú rodičia desaťročnej Alice, rozhodne sa ich vypátrať s pomocou partie mladých detektívov. Ich plán však nečakane skomplikuje prítomnosť Alicinho brata Milana, ktorý vníma svet celkom inak než ostatní. To, čo sa spočiatku zdá byť prekážkou, sa postupne ukáže ako ich najväčšia výhoda. Vďaka vzájomnému porozumeniu, dôvere a novým spôsobom komunikácie vznikne tím, ktorý dokáže vyriešiť aj tie najväčšie záhady. Dobrodružný rodinný film Mariny Andree Škop a Vandy Raýmanovej je citlivým príbehom o inakosti, priateľstve a sile spolupráce. S humorom, napätím a detektívnou zápletkou ukazuje, že každá generácia sa môže od tej druhej niečo naučiť a že rozdielnosť nemusí rozdeľovať, ale naopak spájať. Film mal medzinárodnú premiéru na festivale BUFF vo švédskom Malmö v roku 2026.

Rio de Janeiro konca 90. rokov. Kedysi uznávaná divadelná herečka Malu žije na okraji spoločnosti, zmietaná psychickým ochorením, spomienkami na svoju slávnu minulosť a neutíchajúcimi konfliktmi s konzervatívnou matkou Lili. Keď sa po rokoch vracia jej dcéra Joana, tri generácie žien sa pokúšajú nájsť spoločnú reč napriek odlišným predstavám o živote, umení aj slobode. Citlivá debutová snímka Pedra Freireho je intímnou rodinnou drámou o komplikovaných vzťahoch medzi matkami a dcérami, dedičstve rodinných tráum aj možnosti zmierenia. Na pozadí meniacej sa Brazílie sleduje, ako sa osobné príbehy prelínajú s dejinami krajiny a ako blízkosť často nachádzame až vo chvíli, keď sa zdá byť neskoro. Film mal svetovú premiéru v súťaži World Cinema Dramatic Competition na festivale Sundance.

Vizuálne uhrančivá púť naprieč niekoľkými storočiami, od alžbetínskej doby až po začiatok 20. storočia, s výnimočnou Tildou Swinton v hlavnej úlohe. Adaptácia kultového románu Virginie Woolf, v ktorom je rod premenlivou, zameniteľnou a fluidnou kategóriou – dávno predtým, než sa tieto myšlienky stali súčasťou feministického filozofického diskurzu vďaka Judith Butler.

„Orlando sa zmenil na ženu – to nemožno poprieť. Ale inak ostal presne taký, aký bol predtým. Hoci zmena pohlavia ovplyvnila jeho budúcnosť, v ničom nezmenila jeho identitu. Jeho tvár, ako dokazujú dobové portréty, bola stále rovnaká. Jeho pamäť – ale odteraz už naozaj musíme používať ‚jej‘ namiesto ‚jeho‘ a ‚ona‘ namiesto ‚on‘ – takže jej pamäť sa vrátila ku všetkým udalostiam minulého života a nenarazila pritom na žiadne prekážky.“

Excentrická rodina Tenenbaumovcov kedysi pripomínala splnený americký sen. Traja výnimočne nadaní súrodenci – finančný génius Chas, tenisový šampión Richie a dramatická autorka Margot – zažili úspech už v detstve. Po rokoch sklamaní, nenaplnených očakávaní a rodinných krívd ich však nečakane opäť spojí návrat otca Royala, ktorý sa po dlhoročnej neprítomnosti pokúša získať späť priazeň svojej rodiny. Kultová tragikomédia Wesa Andersona je osobitou mozaikou rodinných vzťahov, premárneného talentu, generačných očakávaní aj možnosti odpustenia. S typickou vizuálnou precíznosťou, svojráznym humorom a nezabudnuteľným hereckým obsadením vytvára portrét rodiny, v ktorej si jednotlivé generácie odovzdávajú nielen výnimočné schopnosti, ale aj vlastné zlyhania a traumy. Film získal Zlatý glóbus pre Genea Hackmana a scenár Wesa Andersona a Owena Wilsona bol nominovaný na Oscara.

Varšava, rok 1942. Stach, Jaś a Dorota patria ku generácii, ktorej mladosť prerušila vojna. Každodenný život pod nacistickou okupáciou ich núti robiť rozhodnutia, ktoré ďaleko presahujú ich vek – medzi túžbou po obyčajnom živote a nevyhnutnosťou postaviť sa zlu. Andrzej Wajda rozpráva ich príbeh bez heroizácie, ako portrét mladých ľudí, ktorých okolnosti prinútili dospieť priskoro. Nepozvaní hostia, celovečerný debut Andrzeja Wajdu, sa stalo začiatkom jeho slávnej vojnovej trilógie aj symbolickým nástupom novej generácie poľských filmárov. Len desať rokov po skončení druhej svetovej vojny priniesol film dovtedy nevídanú autentickosť, vizuálnu silu a ľudskosť, čím položil základy Poľskej filmovej školy. Príbeh jednej vojnou poznačenej generácie sa tak stal aj manifestom generácie, ktorá po vojne nanovo definovala európsku kinematografiu.

Čo sa dnes dedí medzi generáciami? Nielen hodnoty či skúsenosti, ale aj strach, nedôvera a spôsoby, akými si vysvetľujeme svet. Dokumentárny film Bojovníci svetla nás privádza do komunity nemeckého hnutia Reichsbürger prostredníctvom Davida, známeho ako „Mister Raw“ – úspešného influencera propagujúceho vegánstvo, doplnky výživy a alternatívny životný štýl. Popri tom však svojim sledovateľom ponúka aj konšpiračné teórie, pseudovedu a víziu novej spoločnosti. Režiséri Johannes Büttner a Julian Vogel získali vďaka osobnému vzťahu s hlavným protagonistom výnimočný prístup do uzavretej komunity, v ktorej sa túžba po spolupatričnosti prelína s manipuláciou, mocenskými vzťahmi a ekonomickým profitom. Bojovníci svetla sú znepokojivým dokumentárnym portrétom ľudí hľadajúcich istotu vo svete plnom neistoty a zároveň presnou analýzou mechanizmov, ktorými sa extrémistické ideológie šíria v digitálnom priestore a oslovujú novú generáciu nasledovníkov. Film mal svetovú premiéru na festivale Visions du Réel 2025.

Inge má viac ako šesťdesiat rokov, tridsať rokov je vydatá a svojho manžela stále miluje. Keď však stretne o desať rokov staršieho Karla, nečakane sa zamiluje a jej život sa obráti naruby. Andreas Dresen vo svojom oceňovanom filme s citlivosťou a bez prikrášľovania búra stereotypy o starnutí a pripomína, že túžba, vášeň či potreba blízkosti nepoznajú vekové hranice. Siedme nebo je intímnou generačnou výpoveďou o láske, sexualite a odvahe začať odznova vo chvíli, keď sa zdá, že všetky dôležité rozhodnutia už patria minulosti. Film mal svetovú premiéru v sekcii Un Certain Regard na festivale v Cannes, kde získal Heart Throb Jury Prize.