Autor pokračuje v hľadaní paradoxných podôb šťastia, mixuje obľúbené zábery z depa F1, simulovaných havárií s testovacími figurínami a divokých šeliem, pričom na vypäté, nebezpečne pôsobiace situácie hľadí čisto estétsky, zasadzuje ich do snovej štruktúry – medzi spiacich, relaxujúcich ľudí. Meditatívne spomalené výjavy sa akoby vynárajú zo stratosféry a evokujú známe scény – od Warhola (Car crash) a Markera (Rampa), cez Kubricka (2001: Vesmírna odysea), Cronenberga (Crash), až po Triera (Melanchólia)...