Pavol Barabáš definoval dobrodružno-cestovateľskú líniu svojej tvorby filmom Omo – cesta do praveku. Táto línia sa na úrovni výrazovej zložky vyznačuje špecifickým štýlom, niekedy skoro reportážnym. Kvalita často až amatérsky pôsobiacich záberov je vynútená okolnosťami nakrúcania a prispieva k pozoruhodnému recepčnému zážitku – divák má pocit čistého, nefalšovaného dobrodružstva. Miera autenticity je vysoká – Barabáš situácie neinscenuje, pôsobia nerežírovane, nezámerne a často i náhodne. Nemecký teoretik Siegfried Kracauer by mal radosť, vo svojich ontologických štúdiách o kinematografii sa snažil kedysi presadzovať práve toto: aktuálne zachytenie neinscenovaného a nezámerného „toku života“.