Irónia v názve zavádza. Nemôže klamať, pretože pravda neexistuje mimo človeka, mimo jeho hlavu. Boh už nie je jej garantom. Robbe-Grilletov prvý „slovenský“ film rozpráva o človeku, Borisovi a zároveň Jánovi, hrdinovi alebo podvodníkovi, ktorý sám seba neustále konštruuje, vynalieza, tvorí slovom. Hovorí, aby existoval a práve preto je zo svojej hlavy pravdivý. Vyjavuje zo seba tú čarovnú dispozíciu človeka rozprávať sa – teda byť aj imaginárnym, podľa potreby falošným.