Film Lost Highway nakrútil David Lynch vo svojom najlepšom tvorivom období. Ide opäť o zdanlivú hádanku, ktorá nemá riešenie. A s postavami, ktoré nie sú tým, kým sa zdajú. Často sa tomuto filmu vyčítala nezrozumiteľnosť, nemožnosť interpretačného kľúča, absencia pointy a ignorovanie diváka. Ale takýto „kritici“ zabúdali, že Lynch je surrealista a v jeho tvorbe sú na sémantické polia plným priehrštím nahádzané nášľapné míny dezinterpretácie. Obrovský úspech filmov Davida Lyncha vyplýva práve z ich halucinačnej nejednoznačnosti. Takže Lost Highway nie je iba detektívkou o zatknutí jazzového saxofonistu podozrivého z vraždy svojej ženy...

David Lynch: "Každý prvok vo filme musí byť dnes pochopiteľný, a to na najnižšom spoločnom registri vkusu. Je to naozaj hanba. Pretože je toľko miest, kam sa až ľudia môžu vydať, ak ich myseľ nie je zahnaná do úzkej ohrady ako dobytok."